Nasledujúci článok je prebratý a preložený z webu Humans & Nature a jeho autorom je Tiokasin Ghosthorse. Pokúsim sa ho pretlmočiť do svojenčiny čo najpresnejšie:
Autor: Tiokasin Ghosthorse
Mní je lakotské slovo pre Vodu a presahuje akékoľvek preložiteľné slovo v slovenskom jazyku. Rozdelenie slova Mní na jednoduché slovenské podstatné mená by poskytlo hrubý preklad a stratilo by väčšinu skutočného významu slova a základnej myšlienky „Vody ako Bytosti“. Preto sa pokúsim vysvetliť Mní spôsobom, ktorý by v slovenčine dával zmysel.
V prvom rade – Mní doslovne neznamená „Voda“. Existuje niekoľko ďalekosiahlych konceptov založených na jazyku lakotskej kozmológie, ktorú by človek musel najprv poznať, aby vôbec mohol začať chápať úctu a česť, ktorá sa Mní denne prejavuje. Ní je „život“ a môže tiež znamenať „materské mlieko“ alebo „matkin prsník“. Z tohoto pohľadu je „M“ v Mní preložiteľné ako „ty a ja“, ale stáva sa trochu zrozumiteľnejším, ak povieme, že Mní je „ty a ja toho, čo nesie či spôsobuje cítenie iného skrze seba samého“. Podobne ako matka, ktorá je nositeľkou Vody, aj Mní je dianím života. Som si istý, že iní Lakotovia poznajú hlbšie významy Mní.
Voda je Prvé Vedomie udelené Matke Zemi. Prvé Vedomie znamená uvedomenie si pohybu, ktorý udržiava život v kontinuu. Lakotovia majú Mní vo svojom príbehu o stvorení ako modrú krv (vodu); Voda teda poskytuje žiarivé zrkadlo vesmíru, jej priehľadnosť ponúka predlohu a tiež cestu k tvoreniu. Vytvára súlad a stáva sa „Vodou ako Bytosťou“.
Voda je čas a priestor chápaný Matkou Zemou ako nositeľkou Lona všetkého stvorenia: oceánov, riek, jazier, rybníkov, potokov, prúdov, dažďov, záplav, vĺn, vlhkosti, mokra, hurikánov, tornád, dúh a sĺz detí, ktoré nosí v sebe.
„Voda ako Bytosť“ tvorí spolu so slnkom, mesiacom, hviezdami, vetrom, zemou, ohňom a životom všetkých živých bytostí – cítiacich alebo tých, ktoré sa považujú za necítiace. Lakotovia si boli vždy vedomí spojenia s Mní a mali zakódované živé významy vecí videných, a aj tých, ktoré sú jemnému a krehkému ľudskému oku neviditeľné.
Rád hovorievam: „Voda je pohár hviezd. Keď si priložíte ten pohár vody k ústam a napijete sa, pijete pohár hviezd. Vidíte trblietavé svetlá a odrazy slnka na vodách zeme.“
Keď sa do ekosystému znovu zavedie pôvodný druh, vznikne ekologický vodopád nazývaný „trofická kaskáda“. Vrátený druh ovplyvňuje všetky ostatné druhy okolo neho; život začína na vrchu a kaskádovito klesá nadol ovplyvňujúc všetky životy. Návrat domorodých obyvateľov do krajiny, na miesto modlitby a rovnováhy, kde si energia a kde si kódované jazyky pamätajú krajinu a krajina si pamätá jazyky, ktorými sa s ňou hovorilo – to je vyživovanie Prvého Vedomia.
Jedným z Prvých Vedomí je Voda, Mní. Pôvodné druhy menia chod správania sa vôd – dažde a búrky, ktoré prinášajú vodu, a sneh, mrholenie, hmly a rosu. Bizóny to taktiež robili. Dupotali po divokých prériách Veľkých plání v strednej Severnej Amerike čím povzbudzovali rozsiahle vodonosné vrstvy, ako napríklad Oglala Aquifer, podzemné more života, more Mní. To je pravý Mní Wakan Pramatky Zeme. A Wakan znamená „robiť niečo živým alebo robiť niečo mŕtvym“. Často popisujem Wakan ako „vedomé uplatňovanie tajomstva na všetky veci“.
Takže pri uznaní Pôvodných národov sveta sa ľudský druh opäť vracia k „Pôvodným inštrukciám“ – kvantovému jazyku Matky Zeme, ktorý chýbal vo vedeckých, politických a náboženských vysvetleniach života. Súčasné uvažovanie založené na modernom myslení o vode ako o surovine, a nie ako o zdroji života, zapečatilo duchovný rozvoj jednoduchým definovaním Prvého Vedomia ako primitívneho procesu, čím sa stalo pre modernú civilizáciu s jej rozumovosťou nepoužiteľné.
Jedným zo spôsobov, ako zmeniť našu perspektívu, je uvedomiť si „Vodu ako Život“ a uznať národy sveta, ktoré stále prechovávajú obradnú úctu k „Bytiu Vody“. Posvätné združenia domorodých obyvateľov na celom svete stále odolávajú akémukoľvek vysvetleniu alebo definícii, ktorá by znehodnotila tento spôsob myslenia ako menejcenný voči náboženstvám, politikám a experimentálnym vedám – spôsobom myslenia, ktoré denne útočia na poznanie pôvodných národov o spätosti s Prvým Vedomím zvaným Voda. Toto je lakotské ponímanie slova Mní. Ide o duchovnú príbuznosť, alebo vzťah k životu v úcte a rešpekte ako nevyhnutnej zložky života všetkých vecí, či už viditeľných alebo neviditeľných.
Musíme si uvedomiť tento dôležitý rozdiel: My nebránime Matku Zem. My sme Matka Zem, ktorá chráni samu seba.
Vode musí byť prejavované uznanie, úcta a rešpekt spôsobom, ktorý stotožňuje všetko myslenie, cítenie, pamäť, vedomie a pohyb života s tým, čo Voda dáva a čo Voda predstavuje pre všetky kultúry Veľkej Matky Zeme. Voda je vo vašom dychu, na vašom jazyku, končekoch prstov; voda udržiava vaše oči v pohybe počas spánku. Voda sníva s vami a zachováva si to, čo my ľudia zabúdame v našich uponáhľaných „načasovaných“ životoch. Voda nás udržiava v pokore, keď si myslíme, že sme príliš dôležití. Skoro každé ráno takmer každý z nás vykonáva rituál Vody, či už si to uvedomuje alebo nie. Platí to pre všetky rastliny, vtáky, stromy a všetok život, ktorý je závislý od životodárneho Bytia Vody.
Ráno si špliecham vodu na tvár a ochladzujem oheň v očiach. Kvapkami si kropím hlavu a telo na znak uznania a vďačnosti za to, že som dal život všetkým v minulosti, v prítomnosti a v potenciálnych možnostiach; keby sme sa my, zábudliví ľudia, rozpamätávali radšej, že máme byť skôr tí, ktorí sa starajú, než tí, o ktorých má byť postarané.
Predtým, ako sa napijem vody, žiadam o dovolenie. Voda mi dáva jazyk (reč) a zodpovednosť niesť posolstvo života. Voda nie je podstatné meno, ale milujúca, pohybujúca sa, rastúca, očistná a mocná živá bytosť. Pijem teda tento pohár hviezd nazývaný Voda, zatiaľ čo myslím, hovorím a chcem, aby všetky (živé) veci žili naplno, a nie len existovali v osamelom svete, v ktorom sa ocitá príliš veľa z nás – v antropocentrickom svete, ktorý nás oddelil od Bytia Vody a spôsobil, že sme toľko vecí brali ako samozrejmosť.