Čo je vlastne Duch

Príklad č. 1 – šach

Mám jeden skvelý príklad, ktorý metaforicky, čiže vzdialene vysvetľuje, čo to ten Duch je:

Predstavme si nejakú spoločenskú hru – môže to byť hoci aj človeče, ale šach je asi najlepší. Asi každý vie, čo je šach a ako vyzerá. Hra sa skladá zo 4 častí:

1. šachovnica

2. figúrky

3. hráči

4. pravidlá

Ak sa sústredíme na to, kde hra prebieha, tak sú to šachovnica a figúrky – dáme na to všetok náš fókus. Z pohľadu tohto veškerého fókusu sú tu teda veci viditeľné: šachovnica a figúrky, a veci neviditeľné: pravidlá a hráči.

Šachovnica a figúrky sú teda to, čo nazývame hmota. Hráči (ktorých nevidíme) reprezentujú danosti, talenty, originalitu, rýdzosť, spôsob zachovania sa jedného, alebo druhého tímu figúrok. No a pravidlá – to je čistý Duch. Zrakom ho na šachovnici nenájdeme, vo figúrkach ho nenájdeme. Napriek tomu z neho priamo vychádza celá hra! To, ako vyzerá šachovnica, ako vyzerajú figúrky a aké majú vlastnosti a aj to, ako sa pohybujú. Pravidlá sú teda Nebytie šachu. Sú Duchom šachu, ktorého nie je vidno – nie je „prilepený“ ani na figúrkach ani na šachovnici.

Duch samotný (Nebytie) si ale nezahrá. K tomu musí mať Bytie, čiže tie figúrky na šachovnici a silu, ktorá nimi pohybuje. Tou sú naši (neviditeľní) hráči s rôznymi predispozíciami (čínsky Te). Ak by boli títo hráči úplne rovnakí, s rovnakými danosťami, tak by stála celá hra za bačkoru a každá partia by sa končila remízou.

Takže pravidlo čiže Duch nie je predmet. Nie je to ani vzduch, ani éter, ani nič iné z množiny predmetov. Je na „pozadí“, ale zostáva neviditeľné a nepozorovateľné. To je jedna z mála nedogmatických právd, ktorú katechéti verklikujú, hoc aj nemajú šajnu: Duch Svätý je všade a vo všetkom.

Príklad č. 2 – Pozadie

Zhodneme sa asi na tom, že ak chceme čokoľvek pozorovať, toto pozorovanie sa nutne deje na nejakom pozadí. Let vtákov pozorujeme na pozadí oblohy, hudbu počúvame na pozadí ticha, nenávisť cítime na pozadí prijatia, atď. Pozoroval teda niekedy niekto niečo inak, než na pozadí?

Ak všetko (alebo hocičo), čo vnímame vo svojom vedomí, smelo nazveme Bytie, na akom pozadí to vnímame? Na pozadí Nebytia. Bytie a Nebytie sú ultimátne protiklady – posledná dvojica protikladov. Za nimi už nič iné nie je. Ak sme teda obklopení Bytím, z čoho toto Bytie vyvstáva? Jedine z Nebytia. No a toto Nebytie sa nazýva Duch (Tao, Nagual...).