Umenie

V našej pomätenej civilizácii často plytváme slovom umenie (art) na nezmysly, ktoré so skutočným umením nemajú nič spoločného. Tento článok má ambíciu urobiť jasno medzi takrečeným umením a skutočným Umením hodným tohto mena.

Etymológia

Gréčtina

• Noesis (νόησις) – subjektívny smer, proces myslenia; akt úmyselnosti; čistý intelektuálny vhľad; chápajúce vedomie; živý, aktuálny pohyb vedomia; akt tvorivej intuície; akt chápania

• Noema (νόημα) – obsah myslenia; zmysel, význam; to, čo je myslené, zjavené; výsledný tvar, ktorý má noesis ako svoj predmet; obsah, ktorý noesis objavuje, osvetľuje alebo formuje; tvar chápania

• Fenomén/phainómenon (φαινόμενον) – (phaínō – svietiť, zjavovať, ukazovať) – je to, čo sa ukazuje; to, čo sa javí; viditeľná tvár toho, čo je hlbšie – neprístupné priamej skúsenosti; Fenomén = Noesis + Noema; zjavenie tvaru (tu už stačí iba vnímať fenomény v organizovanom neoddeliteľnom Celku, a máme Jednotu)

• Poiesis (ποίησις) – technická alebo umelecká tvorba z nebytia; vznik pomocou tvorcu. (poézia)

• Genesis (γένεσις) – vznik, zrod, uskutočňovanie sa, prechod z možnosti do uskutočnenia, z nebytia do bytia. Duchovná či kozmická tvorba; nie manuálna, ale javová. (generovanie)

• Téchnē (τέχνη) – remeslo, praktická, remeselná technika, zručnosť, spôsob, metóda, know-how; prevedenie

• Ergon (ἔργον) – čin, práca, účinok, výsledok konania; dielo v najširšom, existenciálnom zmysle.

  • práca (nie abstraktná, konkrétna, vykonaná)

  • činnosť (aktívny výkon, energia v pohybe); energeia (ἐνέργεια) – činnosť, ktorá prebieha tu a teraz

  • výsledok (to, čo po činnosti zostáva)

  • samotná funkcia veci, čím bytosť napĺňa svoje bytie podľa svojej prirodzenosti:

    • ergon noetikón – dielo myslenia

    • ergon anthrōpou – dielo/úloha človeka

    • ergon aretēs – dielo cnosti

• Demiourgia (δημιουργία) – (dēmos + ergon = konanie pre ľud) – tvorba v zmysle „tvoriť svet“, práca božského alebo kozmotvorného charakteru, tvorba poriadku z chaosu. Demiurgos je tvorca vesmíru nie z ničoho, ale formovateľ. V dnešnej gréčtine „δημιουργία“ znamená tvorivosť, tvorba, kreatívny prejav.

Latinčina

• Intellectus/intelligere – (intel- – medzi, dovnútra; legere – čítať, zbierať, rozpoznávať) – vyčítať vnútorný význam, vhliadnuť. Ide o porozumenie, vhľad, akt myslenia. (Opozitum je ratio, čiže diskurzívne myslenie krok po kroku)

• Forma – usporiadanie a určenie, ktoré dáva materiálu jeho bytie; to, čo robí vec tým, čím je; tvar, podoba, bytnosť

• Species/specere – pozerať, vidieť; pohľad, podoba, obraz, mentálny tvar; videná forma, forma ako mentálny obraz

  • species intelligibilis – inteligibilný obraz, forma prítomná v intelekte

  • species sensata – zmyslový obraz, ktorý zmysly odovzdajú intelektu

• Augēre – zväčšiť, povzniesť, rozšíriť, rozmnožovať, posilňovať, zvyšovať účinnosť, pridávať silu, zväčšovať realitu

  • auctor (autor) – zakladateľ, iniciátor, ten, kto zväčšuje skutočnosť, rozširuje svet, dodáva silu, účinnosť, garantuje, zakladá

  • auctoritas (autorita) – sila pôvodcu

• Creatio (tvorenie) – creare znamená rodiť, plodiť, vyvolať vznik, tvoriť niečo nové. Prastarý pôvod súvisí s koreňmi rast, vyrastať; neskôr reinterpretované kresťanstvom ako creatio ex nihilo (tvorenie z ničoho)

• Ars/artis (umenie) – zručnosť, technika. Presný ekvivalent gréckeho téchnē – usporiadaný spôsob, metodika remeslo, technika, schopnosť. Z neho pochádza anglické art, etymologicky poukazujúce na vývin súčasného umenia technologickou cestou, nie duchovnou.

  • artifex – pôvodná forma – tvorca, remeselník, človek zručný

  • artista – stredoveká odvodenina – človek študujúci umenie, vedu – čiže umenie myslenia

  • artist – moderná forma – človek individuálne tvorivý

• Agere – hýbať, poháňať, konať, pôsobiť v hmotnom svete, uskutočňovať dej, smerovanie vôle

  • actum (akt) – to, čo bolo vykonané

  • actio (akcia) – konanie, čin

  • actor (herec) – vykonávateľ deja

  • agent – ten, kto koná

• Facere – robiť, čistá technika

• Opus/operis – dielo, práca, čin, skutok, výkon; je základom celej západnej predstavy o „diele“.

  • fyzické alebo duševné dielo

  • umelecké dielo

  • literárny spis

  • opus + agere = opera

  • opera – konať dielo, úsilie, tiež hudobná opera

  • operari – pracovať

  • operator – vykonávateľ

  • opus magnum – veľké dielo (alchymistický aj umelecký termín)

Slovania

• Staroslovanské umъ [um] – znamená duchovnú schopnosť. Z neho pochádza rozum, čiže potreba z konkrétneho dôvodu sa odchýliť od umu. Tu sa dá najlepšie chápať, že umenie znamená niečo viac, než len technika rozumu, čiže spájanie materiálov.

• Tvorenie / творение – koreň tvor- nesie význam privádzať do bytia, spôsobovať vznik. Slovanské tvor- je blízke gréckemu poie- aj latinskému cre-. V mnohých slovanských jazykoch má teologickú konotáciu (Božie tvorenie sveta). Báseň sa po rusky povie стихотворение [stichotvorenie] – tvorenie z ticha – ekvivalent gréckeho poiesis

• Remeslo / искусство [iskusstvo] – Kedysi chodili vyučení učni na vandrovku, do sveta, aby tam nabrali skúsenosti, zakúsili niečo a domov sa vrátili ako tovariši.

• Dielo / действие – niečo udiate, udělané.

Dve polohy umenia

Aj vďaka etymológii teda môžeme vidieť a cítiť, že ľudské vedomie registruje dve polohy, ktoré nie sú v protiklade, no majú svoje krajnosti čiže extrémy toho, čo v slovenčine nazývame umenie.

Zručnosť

Tou prvou, ktorá je z pohľadu materialistického naladenia našej kultúry viditeľnejšou a teda bežnejšou, je poloha zručnosti. Podľa nej aj slovu majster rozumieme ako ten, ktorý má zručnosť, skúsenosti, prax. Táto poloha tvaruje materiál, hmotu, surovinu do požadovanej podoby. Jej extrémom je technológia - spojenie dvoch a viacerých fyzických skutočností (materiálov) k dosiahnutiu ďalšej, výslednej fyzickej skutočnosti, čiže diela, výrobku.

Transcendentno

Tou druhou polohou ľudského vedomia je poloha transcendentna chápajúca prostredie ako formovateľa našej fyzickej a psychickej podobizne. Táto poloha vie, že Veľký tresk neskončil, že stále prebieha a že človek neprešiel evolúciou sám. Bol, je a bude neustále tvarovaný tými, ktorí ho obklopujú a celú tú dobu spoločne tvoria jeho Priestor. Je to Priestor, ktorý umelec dýcha a pije, ktorý slúži ako výživa bunkám jeho tela, v ktorom sa pohybuje a ktorý mu dáva formu. Je to všetko od minerálov, cez mikróby, rastliny a zvieratá, až po obrovské krajinné ekosystémy, samotnú Zem a celý Vesmír. Táto poloha umenia vie, že toto všetko vzniká z Ducha, z Bezhraničnosti, z Nebytia a že formovateľ a formované sú Jedno, pretože tvar nie je možné dosiahnuť bez tvarujúceho, ani bez hmoty. Z tejto polohy vedomia vychádza slovo um. Podľa nej sa pod slovom Majster rozumie ten, kto je talentovaný, jedinečný, rýdzi a originálny.

V článku o Vnútornom ohni sa píše, že  prvotným základom šamanskej praxe je prechádzať rozhraním medzi Vedomím človeka (intuície a intelektu) a Vedomím ostatného Bytia (inštinktu). Umelec je ten, kto ide trocha ďalej. Prichádza na hranicu Bytia, hľadí do Nebytia a týmto pohľadom tvaruje Hmotu. Je tvarujúcim a tvarovaným zároveň. Každý skutočný šaman je teda umelcom, a každý skutočný umelec je šamanom obohacujúcim naše Bytie.

Skutočný umelec vždy zachytáva prítomný okamih. Kultúra je len jedným z možných vstupov. Keby tam nebola kultúra či civilizácia, bola by tam príroda.

Brak

Ak sme pochopili, o čo šlo v tomto článku, kľudne si teraz spomeňme na svoju vlastnú hĺbku, ktorú nám sprostredkovávajú „diela“ vyprodukované našou civilizovanou pseudokultúrou. Napríklad na vopred zadané scenáre filmov plné efektov a afektov, ktoré chrlí hollywoodska kinematobrakia. Alebo na skulptúry, ktorých forma bola dopredu naplánovaná rozumom a rovnako tak môže pochádzať z počítača. Mám tým na mysli, že „umelec“ sa už dopredu chystá zobraziť napríklad vodu, tak urobí do kameňa vlnky! Alebo si spomeňme na niektoré raperské texty či iné „pesničky“, ktorých tvorcovia už vopred vedeli ich „posolstvo“, a po vypočutí ktorých sa necítite nijako obohatení (ba dokonca vyčerpaní). Aký je vlastne účel takéhoto „umenia“?