Úspech

„If you've never experienced the joy of accomplishing more than you can imagine, plant a garden.“ Ak ste doposiaľ nezakúsili radosť z toho, že ste dosiahli viac, než ste si vedeli predstaviť, vysaďte si záhradu.

Robert Brault

Pri téme Stavy vedomia a emócie, pokladám za dôležité pohovoriť si aj na veľmi aktuálnu tému, ktorou je úspech.

Duchovná zrelosť

Najvyššou duchovnou zrelosťou je bezo sporu Jednota. Či už je to jednota v mnohosti, ktorej sa dotýka budhistická mantra súcitu Óm mani padmé húm, lakotský „pozdrav“ Mitákuye Oyás'iŋ, alebo ide o jednotu Ducha v ešte nevyjavenom bytí. Kde má v takomto vedomí Jednoty miesto dvojica protikladov úspech/zlyhanie? Keby sme teraz – v tomto momente všetci obsahovali vedomie Jednoty, čiže by sme boli rovnako úspešní, bol by to vlastne úspech? Nebol! Bola by to obyčajnosť rovnaká, ako tá u suseda z jednej alebo z druhej strany. Z toho vyplýva, že úspech vo svojom bežnom zmysle vyvstáva z porovnávania, a ak nie z porovnávania sa s ostatnými, tak z porovnávania samého seba na lineárnej osi psychologického času. Aký som bol a čo som odvtedy dosiahol. Úspech je teda výsostne osobnou záležitosťou, čiže záležitosťou jednotlivca, prípadne skupiny jednotlivcov. Asi vám dochádza, že stále hovoríme o Egu.

Úspech na nás vo svojej nevyjavenej medziriadkovej výpovednosti v podstate kričí, že tí, čo sú úspešní, vlastne ostatných nejakým spôsobom predbehli! Uspechali ich! Kde je v tomto zápolení miesto pre vedomie Jednoty?

Etymologicky nám slovo ú-spech hovorí buď o niečom, čo bolo uspechané; alebo – ak je odvodené od slova do-spelosť, tak nám predpona u- hovorí o tom, že už-už sme mali byť dospelí – a predsa sme to nedali!

Sídlo úspechu

Položme každý sebe samému otázku: Ktorá časť mojej bytosti je uspôsobená k tomu, aby zažívala úspech? Je úspech senzorický vnem? Je úspech záležitosť zraku, sluchu, hmatu, čuchu či chuti? Nie je. Je to záležitosť citová ako priateľstvo, či láska? Nie, nie je! Je teda úspech aspoň pocit? Ani to nie! To, čo pri úspechu cítime je predsa nejaký druh radosti, hrdosti či pýchy, úspech ako taký sa cítiť ani nijako inak vnímať nedá! Jednoducho preto, lebo úspech sa nevzťahuje k našej bytosti, ale sa vzťahuje ku konkrétnej oblasti zaujatia (šport, práca, financie...). Len v nej môžeme byť úspešní! Vlastne sme pri hľadaní sídla úspechu v našom vedomí úplne neúspešní. 😂 Úspech má dokonca veľmi relatívnu pozíciu. Dobre vieme, že čo je úspechom pre nejakú korporáciu, môže byť úplným neúspechom pre ekologických aktivistov. Používame vety typu: „Zaznamenal som úspech“.

Uspieť môže znamenať niečo zvládnuť, dokázať. Úspech sa zaznamenáva. Čo je to teda, čo niečo zvláda, dokazuje, zaznamenáva? Nie duša, ani duch. Dokonca ani len naše telo nevie byť úspešné! Nemôže úspešne chodiť, ani úspešne chutnať. To sú predsa jeho prírodné danosti! Ak by sme ich chceli nazvať úspechom, museli by sme byť tak drzí, že by sme boli schopní samotnej Prírode odovzdať Plaketu za úspešnú evolúciu! 🤣

Úspech má bezpochyby aj istú stagnačnú zložku. Ak sme boli v niečom úspešný, môžeme sa buď venovať niečomu inému, alebo si úspech „užívať“, čiže sa zastaviť.

Ak nebudem tak tvrdý, ako by sa patrilo, a nepoviem rovno, že je to, čo je úspešné, je naše Ego, tak musím skonštatovať, že to, čo zaznamenáva či dosahuje úspech, je naša Osoba!

Úspešné Bytie?

Úspech je teda atribút takpovediac anti-spirituálny. Napriek tomuto je dnes úspech najmodernejším duchovným trendom: Kto je duchovný, ten je úspešný, ba dokonca opačne: Kto je úspešný, ten je automaticky duchovný, alebo má v Duchu namočený aspoň malíček.

Úspešne zdraví

Najškodlivejším aspektom dvojice protikladov úspech/zlyhanie je „staranie sa o zdravie“. Všetci duchovní influenceri sú úspešní v staraní sa o svoje zdravie. Ibaže, v správne fungujúcej spoločnosti by sme sa o zdravie nemuseli a nemali starať. A už vôbec nie ho dosahovať. V správne fungujúcej spoločnosti by sme mali zdraví byť! Zdravie je totiž zakotvené v koreňoch nášho bytia. Metaforicky povedané: „V deň, v ktorom bol stvorený svet bolo stvorené i zdravie.“ V tom čase tvorenia nebol úspech ešte ani v plienkach, ba dokonca ani v pláne nie! Žiadna bytosť, ktorá s nami prešla evolúciou až k tomuto bodu, by tu nebola, pokiaľ by nebola milióny rokov zdravá a nežila by v dostatku. V celom tomto časovom intervale nemusela vynakladať žiadne úsilie v honbe za zdravím, čiže nedosahovala žiadny úspech a nestierala si pot z čela pri sebauvedomení: „Fuuf, teraz už som zdravá“! 😌😎

Tým nechcem povedať, že by sme svojmu zdraviu nemali venovať pozornosť. Mali by sme sa naň ale pozerať z opačnej strany, čiže nerobiť veci, ktoré nás o zdravie pripravujú. Nepýtať sa, čo mám ešte do svojej pozornosti vložiť, ale čo zo svojej pozornosti vynechať, aby som bol zdravý! Ak je problém tieto vety pochopiť pri fyzickom zdraví, snáď sú pochopiteľnejšie pri pomyslení na psychické zdravie. Ak je problém pochopiť ich na osobnej rovine, mali by sa dať pochopiť na rovine kultúrnej, napríklad: „Čo by sme mali z našej kultúry vynechať, aby naše deti neboli závislé na mobiloch a netrpeli sebapoškodzovaním?“ Tým ale nechcem povedať, že na fyzickej rovine platné nie sú!

Úspešne sám sebou

Sú ľudia, ktorým sa (už v mladosti) intuitívne podarilo aspoň sčasti nájsť samého seba – cez svoje záujmy, no napriek tomu boli v biatlone menom Život poslaní na ešte jeden trestný okruh. Že prečo? Pretože v tom, čomu sa chceli a mali venovať „niekto“ nezaznamenal úspech (peniaze, moc...).

Či už s predchádzajúcim súhlasíte či nesúhlasíte, na internete sa dajú nájsť definície úspechu podobné tejto: „Úspech znamená mať rád seba, mať rád to, čo robíš a mať rád spôsob, akým to robíš.“

Vo mne táto veta vyvoláva úsmev, lebo za mňa to predsa nie je definícia úspechu! Je to definícia sebavedomia. Je to výpoveď od niekoho, kto mal to šťastie a pomocou úspechu prišiel k sebauvedomeniu. Táto definícia ma viedla k tomu, aby som znovu zvážil pohľad na fenomén menom úspech:

Trojdefinícia úspechu ako cesty (Šu-ha-ri)

1. Egoická vrstva úspechu – učenie sa od úspešných (šu)

Tu úspech znamená: „Dokázal som to, som niekto!“ Tu je úspech spätý s porovnávaním, meraním a kontrolou. Smeruje k sebe – k osobe – a posilňuje Ego. Kritériom je uznanie, výsledok a výkon. Pocitmi sú pýcha, sebahodnota, ale aj strach zo zlyhania. Táto úroveň kulminuje vo vete: „Ja som tvorca svojho života!“ a je nevyhnutná pre dozrievanie Ega hľadajúceho – učiť sa, že mám vplyv, že niečo dokážem, že môžem tvoriť.

2. Prechodová vrstva úspechu – úspech ako zrkadlo (ha)

Človek začína cítiť, že aj keď zaznamená úspech, niečo vnútri zostáva prázdne. Táto vrstva sa zvykne nazývať Temná noc duše. Je poznaním toho, že hodnoty, ktorým som celý doterajší život veril, sú prázdne. Úspechom tu často prechádza v bolesť, ktorá sa stáva učiteľom ukazujúc limity identifikovania sa s výkonom. Smeruje od vonkajšieho naplnenia cez duševné prázdno k vnútornému tichu. V tejto fáze sa často rodí duchovné hľadanie kulminujúce presne v tom istom bode, ktorý sprostredkovávajú rituály dospelosti pôvodných kultúr. Ide vlastne o istý druh auto-iniciácie frustráciou, kedy svet, ktorý si úspešná osoba vytvorila, jej neposkytuje žiadnu oporu pred surovými silami jej vlastnej Bezhraničnosti. Tento bod obratu je vyjadrený vo vete: „Ak nie som to, čo dosahujem, kto teda som?“

3. Duchovná vrstva úspechu – transcendencia (ri)

Tu sa pojem úspech úplne mení, ba stráca svoje meno, ktoré je nahraditeľné lepším menom dospelosť. Úspech tu nie je výsledok, ale zhoda medzi vôľou a Bytím, smeruje opačne, čiže z duše do sveta. Kritériami sú pravdivosť, prítomnosť a súlad a pocitmi pokoj, jednoduchosť a plynutie. Táto úroveň kulminuje vo vete: „Život sa deje skrze mňa.“ Úspech v tomto zmysle znamená žiť v súlade s tým, čím skutočne Som. Nie „čo som dosiahol“, ale „nakoľko som prítomný a pravdivý v tom, čo robím“. A tu úspech znovu stráca svoje meno a lepšie by sa dal vyjadriť už spomínaným termínom sebavedomie.