Polohy bodu sústredenia

Na konci minulého storočia nám bolo do češtiny preložené dielo Carlosa Castanedu (Kníh je 12+1) o jeho údajnom stretávaní sa so šamanom toltéckej tradície menom Don Juan Matus. V diele je energetický aspekt človeka popisovaný ako svetelné vajíčko tvorené z energetických polí. Na povrchu tohto svetelného vajíčka sa nachádza jeden žiarivý bod. V tomto bode sa stretávajú energetické siločiary Vesmíru tvoriace vonkajší a vnútorný svet človeka. Podľa toho aké siločiary sa v bode stretajú, takú realitu človek zažíva. Posúvaním tohto budu sa teda spájajú rôzne siločiary a vzniká rôzna realita.

Posúvanie tejto koordináty energetických polí sa nazýva snívanie. Lokalizácia a stabilizácia tohto bodu sa nazýva stopárstvo. Je to to isté, ako keď psychológ zisťuje (stopuje) čo sme zač a čo sa nám v detstve prihodilo, že sme takí, čiže vlastne zisťuje, prečo je náš bod sústredenia práve v tejto polohe, kde spája práve tieto siločiary našej reality.

Assemblage point je v tomto preklade nazvaný bod spojenia, pretože sa v ňom realita spája. V inej literatúre sa nazýva bod sústredenia, pretože  spája svet, na ktorý sa práve sústredíme, a tiež sú v ňom sústredené energetické siločiary. Jeho najpresnejší preklad by podľa mňa bol bod zostavenia (reality).

Prenesením do budhizmu by sme hovorili o stavoch mysle čitta, ktoré určujú kvalitu prežívania. V hermetických a alchymických tradíciách by sa hovorilo o vibráciách vedomia či o frekvenciách, na ktoré sa človek ladí. V modernej psychológii vedomia by sa hovorilo o poliach zámeru či režimoch kognície – ako sa mozog prepína medzi empatickým a analytickým režimom (všimnite si protipóly – kto je analytický, bude ťažko empatický). Tento koncept chápania reality teraz pre nás nie je až tak veľmi dôležitý. Nám stačí vedieť a mať zážitok, že stavy vedomia skutočne jestvujú a že sa dajú navodiť zámerom.

Domácim slovníkom by sa stavy vedomia dali zjednodušene nazvať city a pocity, ktoré mnohí odborníci súhrnne označujú termínom emócie. (Stavy vedomia, ktoré spôsobujú telesné zmeny tzv. shape shifting necháme pre tentokrát na hranie čarodejníkom.) Etymologicky pochádza tento termín vraj z francúzštiny, kde sa dá preložiť ako vzbudiť, pohybovať sa, presunúť sa. A a tento význam slova emócie si aj osvojíme, pretože sa nám hodí do krámu, ako neskôr uvidíme.

Dôležitejšie je zobrať na vedomie rozdiel medzi citmi a po-citmi. Pocit je to, čo prichádza až po cite, čiže ako reakcia na vnem citu – či už nášho vlastného, alebo cudzieho. Povedzme, že máme čo do činenia s človekom láskavým (naplneným citom lásky) a naše Ego reaguje túžbou (chce byť zaľúbené, lebo nepozná pravú lásku). Alebo som bol včera ochotný (naplnený citom ochoty), ale dnes si moje hnevom naplnené Ego klope na čelo, či som bol včera kompletný, že zase ma bude niekto využívať.

V nasledujúcom texte si niektoré emócie popíšeme. Skúste si všimnúť, či a kde v tele cítite cit resp. pocit, o ktorom aktuálne čítate. Prichádzame ale teraz k rozporu medzi smerom, ktorým tečie text latinského písma (zhora nadol), a medzi smerom, ktorým tečie energia (zdola nahor). A keďže cítim, že nasledovať latinku by v tomto prípade nebolo dobré, prechádzajte, prosím, nasledujúce nadpisy zdola nahor. Zrolujte teda, prosím, teraz až naspodok.

City

Najdôležitejšia vec na svete je vedomie.

Osvietenie

Atmosféra: nekonečné svetlo bez zdroja.

Pocit: nič a všetko zároveň.

Energia: absolútne ticho, úplnosť.

Slová: už nie sú potrebné – iba prítomnosť.

Jasnozrivosť

Atmosféra: priezračný priestor – všetko je priehľadné

Pocit: videnie esencie, absolútna čistota.

Energia: neosobná, prítomná vo všetkom.

Cesta nahor: videnie sa zmení na samotné bytie.

Mier (pokoj)

Atmosféra: bezvetrie na vrchole hory

Pocit: ticho, rovnováha, neutralita, priezračnosť

Energia: dokonale vyvážená

Typické myšlienky: miznú – zostáva len bytie

Cesta nahor: keď sa aj pozorovateľ rozpustí – jasnozrivosť a osvietenie

Radosť

Atmosféra: tanec svetla, detská hravosť

Pocit: sloboda, nadšenie, vďačnosť

Energia: pulzuje, spieva

Typické myšlienky: „Život je dar.“

Cesta nahor: stíšenie do pokoja – radosť, ktorá sa zmení na mier.

Krása, Vďačnosť, Štedrosť, Harmónia, Tvorivosť

Atmosféra: rozkvitnutá lúka, svetlo hrá farbami

Pocit: teplé otvorenie srdca, hojnosť, spontánne prijímanie aj dávanie.

Energia: prirodzene bezúsilne prúdi v rytme tvorenia.

Typické myšlienky: „Čo mám, to dávam, nič mi nechýba.“

Cesta nahor: úplné zjednotenie – keď tvorivosť sa stane čistou radosťou.

Vďačnosť je rezonancia harmónie – v nej sa človek prestáva usilovať o zmenu reality, pretože ju vníma ako dostatočnú. Tým sa (paradoxne) otvára ešte väčšiemu toku dobra.

Je pre vás novinkou, že vďačnosť a štedrosť je ten istý cit? Sú to dve strany tej istej mince. Podčiarkujem túto skutočnosť pre amatérskych manifestorov – to fakt manifestujete len pre seba? Ak si myslíte, že viete byť vďačný, no zároveň neviete byť štedrý, máte za domácu úlohu nad tým kontemplovať.

Láska

Atmosféra: teplé svetlo, ktoré preniká všetkým.

Pocit: spojenie, súcit, radosť z existencie

Energia: vysoká, živá, tvorivá

Typické myšlienky: „Všetko je mnou a ja som všetkým“.

Cesta nahor: štedrosť – láska sa začne vyžarovať bez hraníc.

Intuícia

Atmosféra: priezračné ticho, kde sa objavujú vhľady ako iskry.

Pocit: dôvera v vnútorné vedenie.

Energia: jemná, prúdi spontánne

Typické myšlienky: „Viem, aj keď neviem prečo“.

Cesta nahor: rozvinutie intuície do žitej dôvery – spočinutie v prúde bytia

Poznámka: Dobre si všimnite, kde v tele cítite Intuíciu. Ako ďaleko je to miesto od miesta zdravého rozumu? (Pomôcka: Miesto zdravého rozumu nie je hlava – tam sídli iný „rozum“.)

Zdravý rozum a sebavedomie

Atmosféra: čistý deň, jasné svetlo, všetko má miesto

Pocit: vnútorný súlad, rozvaha, realizmus bez cynizmu

Energia: pokojná, efektívna, vyvážená, usporiadaná

Typické myšlienky: „Vidím veci také, aké sú.“

Cesta nahor: otvoriť sa poznaniu za hranicou logiky – intuícia

Poznámka: Ako veľmi ste prekvapení, keď ste zistili, že zdravý rozum a sebavedomie, je vlastne ten istý cit?

Mnoho našich problémov (ak nie všetky) pochádza z toho, že nám bolo v detstve odňaté sebavedomie. Dynamickejším termínom pre sebavedomie je autenticita čiže byť sám sebou a tak sa aj prejavovať.

Určite ste zbystrili, keď ste teraz počuli, že nám sebavedomie bolo odňaté. Ako sa to stalo? Podľa Gábora Matého nie je žiadna výchovná chyba jednoduchšia: Dvojročné dieťa má dve veci: autenticitu a pripútanosť k rodičom. Ak dieťa používa svoju autenticitu (je samo sebou), reakciou Detského Ega na nútené zaobchádzanie bude hnev vyjadrený plačom. Ak ho rodičia nechajú plakať a nevšímajú si ho, dieťa rýchlo pochopí, že musí odložiť buď puto k rodičom, alebo autenticitu. Bez rodičovského puta neprežije. Bez autenticity áno... Čo myslíte, prichádza indiánske dieťa do situácii, kde je nútené sa vzdať svojej autenticity?

To prvé, na čom má akákoľvek duchovná prax pracovať, je sebavedomie. Ak ste účastní nejakej duchovnej praxe, ktorá každodenne nepracuje na sebavedomí jednotlivca, jej techniky by sa dali po kratšej či dlhšej úvahe nazvať manipuláciou a spoločenstvo jej členov nazvať sektou. Viem o čom hovorím.

Čo je vlastne tá manipulácia? Práve si hovoríme o emóciách, respektíve o stavoch vedomia. Ak vám niekto pohybuje bodom, z ktorého vnímate svet a zvyšuje vám tým vaše sebavedomie, čiže sa stávate pokornejšími, je to v poriadku. Ak vám niekto mení stavy vedomia a prevádza vás emóciami, no vypĺňa si tým diery vo svojom Egu, je to manipulácia. Možno ste už stretli manželský pár, kde jeden z partnerov je poloosvietený všemajster a toho druhého fackujú nízke pocity. To nie je manželstvo ale dvojčlenná sekta: jeden šéf a jeden člen.

Pokora

Atmosféra: pokojné údolie pod vysokými horami.

Pocit: ticho, prijatie, vďačnosť, rešpekt k zákonom bytia

Energia: čistá, uvoľnená

Typické myšlienky: „Tak takto je to teda. Som súčasť väčšieho celku.“

Cesta nahor: dôvera – pustiť potrebu riadiť, spočinúť v prúde

Poznámka: Ak neviete zistiť, kde v tele sa nachádza pokora, spomeňte si, kam si kladú ruku pokorní služobníci počas klaňania sa.

O Pokore sme už vraveli, že je to najzákladnejšia šamanská „vlastnosť“ a teda sa pri nej znovu pristavíme.

Pokora je prijať celý ten svet vrátane seba tak, jak je. To nie je nič iné, než prijímanie pravdy, prijatie vlastnej malej veľkosti. Veta patriaca k pokore je: „Tak takto je to teda.“ Ak sa táto veta ešte niekam rozvíja: „Tak takto je to teda, sused je blbec.“ To už nie je pokora. „Tak takto je to teda, som úbohý“, tiež nie je pokora. To je úbohosť. Ak pokora stretne žobráka, povie iba: „Tak takto je to teda“, nemá potrebu odňať žobrákovi jeho žobráctvo. Ak pokora stretne Supermana, povie iba: „Tak takto je to teda“, nemá potrebu podieľať sa na jeho supemanstve.

Ak sa veta „Tak takto je to teda“ dotýka seba, je to sebavedomie! Kto je sebavedomý, nemá problém byť pokorný. Kto nie je sebavedomý, má s pokorou problém, lebo to, k čomu má byť pokorný je mu nepriateľom, proti ktorému je nutné bojovať.

Samozrejme, že svet je obrazom toho, čo vysielam. Kto sa hnevá na to, aký je svet, nie je pokorný. Kto plače nad tým, aký je svet, nie je pokorný. Akceptáciou (prijatím) sveta takým akým je, sa začína skutočná zmena. To je dospelosť. Som tu na to, aby svet mohol žiť.

Ochota (dobrá vôľa)

Atmosféra: rozjasnenie, mäkký vietor

Pocit: otvorenosť, spolupráca.

Energia: prúdi von – túžba tvoriť.

Typické myšlienky: „Skúsim to, čím môžem prispieť?“

Cesta nahor: z ochoty rastie pokora – pochopenie, že všetko je dar

Dôvera

Atmosféra: otvorené more, kde vlna nesie.

Pocit: uvoľnenie, bezpečie uprostred neznáma

Energia: plynulá, celostná.

Typické myšlienky: „Všetko sa deje, ako má. Život vie, čo robí.“

Cesta nahor: z dôvery sa prirodzene rodí láska – vedomie sa stáva prúdom samotným.

Odvaha

Atmosféra: horský priechod – strach je stále prítomný, ale človek ide ďalej.

Pocit: napätie spojené so živou silou

Energia: mobilizovaná, čerstvá.

Typické myšlienky: „Neviem, ako to dopadne, ale idem.“

Cesta nahor: odvaha sa premení na dôveru – keď si vedomie uvedomí, že život sám ho nesie. Odvážnemu šťastie praje –> dôvera.

Pri odvahe sa tiež pristavíme. Naša civilizácia je z viac ako 1 % poznačená psychopatiou. Ľudia si skoro stále mýlia psychopatovu absenciu strachu s odvahou. Odvaha nie je absencia strachu. Pri odvahe ide o zanechanie záťaže strachu od-vážiť sa!

Hrdosť , dôstojnosť, sebaúcta, sebahodnota

Atmosféra: jasnejší vzduch – človek sa narovnáva

Pocit: vnútorná pevnosť bez arogancie

Energia: stabilná, čistá, smerom nahor

Typické myšlienky: „Mám právo byť, vážim si, kto som. Som hrdý, že patrím k tomuto celku.“

Cesta nahor: odvaha – ochota otvoriť sa svetu bez masky

Poznámka: Ženy majú v tele špeciálne miesto pre hrdosť. Ak ho, milé ženy, objavíte, už nikdy sa nebudete musieť emancipovať, pridávať k feministkám, „dokrášľovať“ sa umelou hmotou...

Hrdosť a sebahodnota nás chráni pred manipuláciou. Akú rolu tu hrajú ostatní ľudia? Môžem im zakázať hodnotiť ma? Zo školy sme vycvičení nechať sa hodnotiť. Škola je podmnožinou systému. Peniaze sú podmnožinou systému. Mnohé mravné a hodnotové rebríčky v rodinách sú podmnožinami systému. Tým všetkým sme hodnotení. Je systém pochádzajúci z Prírody? Nie je! Čiže nie je pravý – je falošný. Všetky jeho vymenované praktiky sú teda falošné! Čiže: systém je falošný, ale ja som svojou hodnotou autentický, pravý a nezávislý.

Po-city

Pýcha

Atmosféra: pevná, ale krehká veža zo skla

Pocit: nadradenosť, kontrola, „Ja viem lepšie.“

Energia: vysoká, no uzavretá

Typické myšlienky: „Ja to zvládnem sám.“

Cesta nahor: konfrontácia s vlastnou obmedzenosťou – život zlomí prehnanú hrdosť, aby sa zrodila dôstojnosť.

Hnev, odpor, vzdor

Atmosféra: búrka, oheň, expanzia

Pocit: odpor, vzdor, „Dosť!“

Energia: veľká, ale slepá

Typické myšlienky: „Toto si niekto odskáče! Niekto za to musí zaplatiť.“

Cesta nahor: transformácia hnevu na odvahu – keď sa sila otočí zo zničenia na konanie v pravde.

Túžba, chcenie, prianie

Atmosféra: sucho, iskry, pohyb dopredu

Pocit: chcenie, hlad po niečom vonku

Energia: silná, ale viazaná

Typické myšlienky: „Keď to a to získam, budem šťastný.“

Cesta nahor: rozpoznať, že túžba je volanie energie domov – nasýti sa nie získaním, ale spojením.

Strach, úzkosť, potreba brániť sa

Atmosféra: tma plná pohybu – svet sa zdá nepriateľský

Pocit: napätie, úzkosť, potreba kontroly

Energia: zrýchlená, ale stiahnutá.

Typické myšlienky: „čo ak..., musím sa chrániť“.

Cesta nahor: vedomie si uvedomí, že strach je len energia – a ak ju vydrží cítiť, premení sa na silu.

Zármutok, melanchólia, smútok, strata

Atmosféra: mäkká, ale ťaživá – ako daždivé údolie.

Pocit: strata, citlivosť, túžba po niečom, čo bolo.

Energia: pomalá, no už tečie.

Typické myšlienky: „Keby som tak mohol vrátiť čas...“

Cesta nahor: pustiť – dovoliť slzám, nech odnesú, čo už nie je. Zármutok čistí cestu k novej sile.

Apatia

Atmosféra: bezvetrie, ticho bez života.

Pocit: beznádej, vyhorenie, strata zmyslu.

Energia: minimálna, telo ťažké.

Typické myšlienky: „Mám fpiči, nič nemá význam.“

Cesta nahor: drobný záblesk vôle – rozhodnutie aspoň skúsiť. V apatii sa rodí prvé semienko hľadania.

Vina

Atmosféra: ťažký mrak nad srdcom.

Pocit: „Urobil som zle, mal som konať inak.“

Energia: upnutá do minulosti.

Typické myšlienky: potreba sebatrestania alebo neustálej nápravy

Cesta nahor: odpustenie – nie zľahčenie, ale pochopenie, že vina nevylieči to, čo dokáže vyliečiť súcit.

Hanba

Atmosféra: studený tieň, kde sa vedomie krčí samo pred sebou.

Pocit: „Som zlý, nemal by som existovať.“

Energia: takmer žiadna – zmrštenie, zmrazenie

Typické myšlienky: „Nie som hodný, nezaslúžim si.“

Cesta nahor: prijatie vlastnej bolesti – nie cez súd, ale cez súcit. Hanba sa začína rozpúšťať, keď je uvidená bez odsúdenia.