Vnímanie civilizovaného občana

Vnímanie civilizovaného občana sa podľa môjho názoru a podľa názoru ľudí hovoriacimi starými jazykmi zásadne odlišuje od vnímania človeka prírodného.

Je zvláštne a pozoruhodné, že práve najmodernejšia oblasť fyziky – menom kvantová – je najbližšie najstaršiemu chápaniu sveta nášho predka – divocha. Tomuto predkovi dali jeho pyšní prapravnuci meno homo sapiens sapiens, aby ukázali, že sú dvakrát rozumní, aby ukázali dominanciu svojho druhu nad všetkým ostatným bytím. Aký dokonalý omyl!

Náš divošský predok totiž nebol len rozumný. Lepšie povedané, rozumný bol až na druhom mieste. V prvom rade bol vediaci. Najbližšie uchopenie tohto fenoménu je premietnuté do už spomínaného slova intuícia.

Potreba nájsť to, o čom nevieme, že sme stratili

Intuícia je to, čo v modernom chápaní sveta hraničí s čímsi potrhlým. Mnohí v ňu ani neveria a priznajme si, nie je to pre nás nijako relevantný vnem. Intuícia má pre moderného človeka dôveryhodnosť asi takú, ako hod kockou či mincou. Ani na žiadnom súde by nám dokazovanie pomocou intuície nevzali.

Predsa však má človek neintuitívny ambíciu „študovať šamanizmus“. Pozoruhodné!

Zamýšľali ste sa niekedy, prečo chrobák letí práve tým smerom, ktorým práve letí? Aby neohrozil bytie svojho vlastného druhu, nemá čas na hlúposti. Musí totiž robiť to, čo je správne. Lastovičky, včely, divé husi, zubry... Všetky živé tvory sú v neustálom pohybe, pre ktorý je omyl neprijateľný, a teda sa v ich zachovaniach nenachádza. Pre ne intuícia nie je hod mincou a kockou už vôbec nie!

Ak chápeme, o čom sa tu písalo, vidíme priepastný rozdiel medzi silami, ktoré hýbu ľuďmi a silami, ktoré hýbu ostatnými bytosťami Zeme.

Pripomeňme si znova nášho divocha. Nášho predka údajne dvakrát rozumného. Pripomeňme si Polynézana v nekonečnom oceáne bez kompasu kolonizujúceho ešte „neexistujúce“ ostrovy. Amazonského Indiána brodiaceho sa hustým pralesom bez GPS. Inuita vzdorujúceho nekonečnej mrazivej belobe bez piecky. Chybný krok, či metóda pokus-omyl je neprípustná!

Ak na tomto mieste použijeme náš nadhodnotený dar menom rozum, nevyhnutne prídeme k záveru, že divoch disponoval niečím, čím demokratický občan nedisponuje. A asi ani nemá zmysel zamýšľať sa nad tým, čo iné, než intuícia by to mohlo byť. Otázky, ktoré zmysel majú sú: Obrala nás evolúcia o nejaký orgán, v ktorom bola intuícia uložená podobne, ako čuch v nose? Nepozorujeme predsa, že by zvieratá mali dáky špeciálny orgán a ani archeologicky nič také zdokumentované nie je. Orgán to teda byť nemôže! Kam sa teda intuícia podela, čo to tá intuícia vlastne je?

Z nášho materialistického pohľadu sme my tí dôležití a k tejto dôležitosti vzťahujeme všetky objekty, a samozrejme aj tie, ktoré sa priamo vzťahujú k našej bytosti. Je to predsa náš zrak, náš sluch, náš čuch, hmat a chuť. Nenapadne nám nič iné, než že pokiaľ intuícia existuje, je to naša intuícia! Ani na chvíľu si nepripustíme, že intuícia by mohla byť niekde „tam vonku“, a teda, že sme nestratili ďalší zo zmyslov, ale že to, čo sme stratili je kontakt!

Ako som už skôr naznačil, je to práve jazyk, čo kraľuje nad spôsobom vnímania sveta. Nie nad tým ako vnímame svet, ale nad tým, čo vlastne svet je. Jednou z vecí, ktorých sa na seminári pokúsime dotknúť, bude teda reč a jazyk.