Pokora a sebavedomie

Ak sme teda pochopili Ducha ako pravidlo podľa ktorého funguje Vesmír, už nie sme ďaleko od chápania pokory.

Pokora

Jadrom slova Pokora je -kor-, rovnaké ako v slove koreň, a teda hovorí o zemitosti, čiže bytí pri zemi, byť v kontakte s realitou, nebyť odtrhnutý od pravdy o sebe.

Ak pokora stretne žobráka, povie iba: „Tak takto je to teda“, nemá potrebu odňať žobrákovi jeho žobráctvo. Ak pokora stretne Supermana, povie iba: „Tak takto je to teda“, nemá potrebu podieľať sa na jeho supemanstve.

Pokora teda nie je ani úbohosť či poníženosť, ani pýcha. Jednoduchá definícia pokory je: „Prijímať všetko tak, ako to je, prijať pravdivosť sveta.“ Pekná definícia pokory je: „Prijať svoju vlastnú malú veľkosť.“ Čo iné sa dá vo svete, ktorý je určený Duchom akože Pravidlom robiť? Neznamená to ale rezignáciu! Znamená to, že Indián má v každom okamihu svojho života pod nohami Zem. Znamená to, že každý skutok Indiána vychádza z toho, že veci nejako sú! Indián sa nikdy nerozplače, že mu osud hádže polená pod nohy, alebo že mu vláda schválila zákon, ktorý je úplne neprijateľný! Indián je vždy triezvy a sebavedomý!

Sebavedomie

Ak sa veta „Tak takto je to teda“ dotýka seba, je to sebavedomie! Kto je sebavedomý, nemá problém byť pokorný. Kto nie je sebavedomý, má s pokorou problém, lebo to, k čomu má byť pokorný je mu nepriateľom, proti ktorému je nutné bojovať. Ak niekto vystupuje sebavedome, no nedokáže byť pokorný, jedná sa o úplne obyčajnú pýchu. Ak niekto vystupuje pokorne, ale je nesebavedomý, znova ide len o pýchu a navyše so skrytou agresivitou.

Volanie Ducha

Hovorí sa, že šaman najprv prosí, žiada a ak nedostáva odpoveď, prikazuje. To všetko nie z pozície úbohosti, ani pýchy, ale z pozície pokory. Inak povedané, keď šaman volá Ducha, Duch mu na 100 % odpovedá, ale keď Duch volá šamana, šaman mu na 100 % odpovedá! So šamanom, ktorý vyjednáva – ešte najprv toto a toto, milý Duch, ešte druhý pilier a tretie štúdio – bude aj Duch vyjednávať („Tohto pána vyliečim, ale až keď pôjdeš tam a tam a získať tam toto a toto, to prinesieš hentam a tam ti dajú toto a možno nedajú...“). Je to presne ten istý typ zrkadlenia, ako v bežnej realite. Ak stretávate ľudí, ktorí s vami nejednajú na rovinu, buďte si istý, že vo vašom vedomí je aktívny prvok „nejednania na rovinu“. (Aktívny znamená, že je sýtený pozornosťou.)

Životné prostredie – Spoločný priestor

Indián je teda človek, ktorý pokorne prijíma svoju vlastnú malú veľkosť, lebo dôvodom jeho Bytia je Účel. Indián je človek, ktorý má sebavedomie, ale nie je na vrchole vývoja, ani sa neocitol samotný na konci (špici) evolúcie! Nevníma Priestor ako prázdnu krabicu s ktorou si môže robiť čo chce. Indián vie, že Priestor je vždy plný a pozostáva z tých, ktorí prešli celou evolúciou spolu s ním, že je tu vďaka nim (a ak zmiznú, zmizne s nimi), a teda – úplne logicky – je tu tiež on pre nich všetkých. Indián je pravdepodobne ten, ktorého jazyk je buď slovesný, alebo aspoň nemá tretiu osobu. Indián je ten, ktorý žije v prítomnom okamihu. Indián je ten, ktorého skutky sú intuitívne.