Každé neznáme čiže cudzie slovo často v ľuďoch vzbudzuje mnohoraké, ba aj protichodné emócie. Je to celkom prirodzený proces odohrávajúci sa vo vedomí človeka pravdepodobne už od prvého stretania sa kultúr.
Zvukové matrice, ktoré nepoznáme od matky, si musíme napĺňať obsahmi my sami a podľa toho, kto nám s týmto procesom „pomáha“, sa aj dostaví výsledný efekt. Krásnym príkladom tohto javu je slovo výnimočný či exkluzívny. Jeho vysoko pozitívny význam sa k demokratickému občanovi dostáva cez reklamu, kde je jeho obsah naplnený niečím, čo má väčšiu hodnotu, než to, čo je obyčajné a bežné. Obdržať titul výnimočný pred pár storočiami – ako niekto, kto bol vypovedaný z kmeňa, čiže vyobcovaný – by nám až taký nával šťastia nespôsobovalo.
Prírodný filozoficko-psychologický prúd, ktorému sa venujem, by som mohol krásne skryť za nejaký neznámy cudzí výraz podobne, ako sa v súčasnosti obsah slova mágia (vedomé a rituálne ovplyvňovanie svojej každodennej reality) skrýva za dnes veľmi populárny termín manifestácia, či kvantovanie. Ale myslím si, že Duchu Človeka by som tým nijako neprospel. Prírodný filozof, psychológ a liečiteľ už svoje meno v Rusku roku 1692 dostal a od nás sa dnes možno chce iba drobnosť – nepodliehať malichernosti.
Vzhľadom k rôznym emóciám, ktoré termín šaman/šamanizmus v mnohých ľuďoch vzbudzuje, by bolo asi ponajprv dobré povedať si, čím šamanizmus nie je.
Definovanie šamanizmu pomocou troch „I“ – Inštinkt, Intuícia a Intelekt